Ako vznikajú reklamné kampane

Autor: Jandl | 24.5.2011 o 13:25 | (upravené 24.5.2011 o 14:19) Karma článku: 4,17 | Prečítané:  1494x

Výsledky našej práce sú dokonalé. Vyleštené, bezchybné a s hudbou zapadajúcou do kontextu aj konceptu. Nikto však nevidí ten znoj, ten pot, tú námahu, ktorá predchádza vzniku napríklad tridsaťsekundového reklamného spotu na viac ako obyčajný prací prášok bez pridaných farbív a sladidiel.

Ten proces trvá celé dni, ktoré pozvoľna prechádzajú do týždňov a prešli by aj do mesiacov, ak by bol čas. Čas nie je, to je na ňom najhoršie. Je ho málo nezávisle od toho, kedy má byť kampaň hotová, ak by mala byť hotová o týždeň neskôr, stále by ho bolo málo. Zlé jazyky zo strategického a accountu tvrdia, že stanovovanie hraničných deadlineov je jediný spôsob, ako nás, kreatívcov, prinútia konečne začať pracovať. Tak pracujeme.

Na začiatku dostaneme brief a k nemu usporiadame briefing, na ktorom sa dozvieme, čo, pre koho a s akými očakávaniami ideme robiť. Po briefingu si sadneme za počítače, prečítame Sme a v núdzových prípadoch zmapujeme aj bulvár, niekoľkokrát updatneme statusy na Facebooku a pokojne sledujeme približujúci sa deadline. Keď sa nás ostatní pýtajú, čo robíme, odpovieme, že pracujeme na kampani.

Potom sa všetci spolu zídeme a dáme si brainstorming, na ktorom napriek očakávaniam neberieme drogy, skôr jeme pizzu. Popritom otáčame problém zo všetkých strán, skúšame zistiť, ako by sa doň dalo preniknúť a nejakým zázračným spôsobom prepojiť naše vycibrené umelecké cítenie s požiadavkami napísanými v briefe. Dáme veľa nápadov a všetky si ich navzájom zrušíme, lebo odpad sa pohybuje niekde medzi 99 a 100 percentami, bližšie k tomu druhému. Nakoniec, po dňoch a nociach strávených rozmýšľaním o tom, či ako vianočnú melódiu použiť White Christmas alebo Jingle Bells, vylezieme na denné svetlo s niekoľkými nápadmi, ktoré dostatok správnych slov dokáže povýšiť na koncept.

A potom nám to zrušia. Iné oddelenia našej vlastnej firmy, hociktoré oddelenia klientskej firmy, alebo jednoducho ktokoľvek, kto má dosť silnú pozíciu nato, aby sa mohol vyjadrovať.

Nasleduje debrief, čiže pripomienky interné a externé, logické aj iracionálne a naše koncepty putujú do koša. Už som niekedy spomínal, že sa cítime chronicky nedocenení? Cítime sa. Naše pocity však nič nemenia na tom, že po debriefe chvíľu čítame Sme a sledujeme Facebook, ale už oveľa kratšie. Čas totiž plynie.

Na konci toho času, niekde po troch kolách vzájomného pripomienkovania a pomerne veľkej neurózy, dve minúty pred najposlednejším z posledných termínov, všetci pobehujeme a nemáme sa práve veľmi radi. Zalamujeme, tlačíme, viažeme a nakoniec to všetko stihneme. Odovzdáme koncepty, ktoré sú výsledkom tvorivého procesu.

Občas vyzerajú takto:

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?